Chov o králiky

doba gravidity               priemerne 31 dní (30 - 34,                              40 - 42 dní

                                                    vzácnejšie 29 alebo 35)

počet mláďat vo vrhu    priemerne 4 - 8, niekedy                               1 - 3

                                                     však aj viac

hmotnosť dospelých        cca. 1,5 - 2,0 kg                              cca. 5,0 - 6,0 kg

zvierat

telesná stavba                kompaktná, predné a zadné    dlhý, pretiahnutý, zadné

                                        končatiny sa v dĺžke výrazne   končatiny dlhšie ako pred-                                         nelíšia, uši kratšie ako hlava    né, uši dlhšie ako hlava,

sfarbenie                        viac sivohnedá                        viac zlatohnedej farby

počet chromozómov       22 párov = 44                        24 párov = 48

životné prostredie,            hrabe chodby, nory, pri ne-       bežec, snaží sa zachrániť pri-

zvyklosti                         bezpečenstve uteká, dáva        tlačením sa k zemi alebo

                                        prednosť piesčitým pôdam,     útekom, žije v poliach a

                                        má rád kroviny, okraje le-       priľahlých okrajoch lesov

                                        sov, parky

sociálne správanie         spoločenský, ale každé                nespoločenský

                                        zviera má vlastnú noru a

                                                     systém chodieb

Zajacovité sú rozšírené skoro po celom svete. Prirodzenou cestou sa nerozšírili len do Antarktídy, Austrálie a na Nový Zéland. V austrálii bol králik vysadený človekom a v dôsledku nedostatku prirodzených nepriateľov sa stal pohromou.

Často sa pýtame: je to králik alebo zajac? Náš králik divý sa od zajaca poľného odlišuje hlavne v nasledujúcich bodoch:

1. Kríženie divých a domácich králikov so zajacmi je nemožné!
2. Európsky králik divý bol pôvodne doma na Pyrenejskom polostrove, zvlášť v pobrežných oblastiach. Od stredoveku až po dnešok sa prirodzene rozšíril po celej Európe.
3. Antickí Rimania privážali divé králiky zo Španielska do Talianska, kde sa ich pokúšali chovať a rozmnožovať v tzv. leporáriách. Hlavne novorodené králičie mláďatá boli považované za pochúťku. V strednej Európe aj u nás získal chov králikov význam až po roku 1870.